c mask 1155808 1920

Slovenské fašiangy alebo karneval v Benátkach? ??

Zuzana Dziacka VŠEOBECNÉ

Bujará zábava, fašiangové a karnevalové sprievody, uvoľnené spoločenské konvencie, bláznivé masky, vôňa zabíjačkových špecialít a smažených šišiek, sýte jedlá, sladké pokušenia a občas i voľnejšie mravy.

Fašiangové a karnevalové obdobie ľudia v minulosti oslavovali hravosťou. Neboli žiadne predpisy, žiadne tresty, spytovanie svedomia, žiadne pôsty.

Toto obdobie bolo odjakživa symbolom radosti, veselosti a hojnosti. Je v podstate obdobím prechodu od zimy k jari.

Fašiangy ?

Zvyky a obrady fašiangového obdobia symbolizovali činnosti na zabezpečenie úrody a plodnosti. Korene fašiangových zvykov vychádzajú zo slovanských pohanských rituálov.

Pôvodne boli Fašiangy známe ako mjasopust, ktorý označoval koniec jedenia mäsa pred pôstom. Fašiangy aj dnes spájajú vážny čas Vianoc s vážnym obdobím predveľkonočným.
 
Fašiangy taktiež označovali obdobie, ktoré ukončovalo priadky a za ktorým nasledovalo tkanie. V tomto období sa uskutočňovala aj väčšina svadieb, odohrávali sa rôzne zabíjačky, či tanečné zábavy. Na dedinách usporiadavali mládežnícke zábavy, v mestách sa zas sprievody vyznačovali maskami či chodením na chodúľoch.
 
Fašiangy v Žiline

Fašiangy v Žiline

 
Viactýždňový sviatok v minulosti začínal sviatkom Troch kráľov a končil o polnoci pred Popolcovou stredou. Toto obdobie predchádzalo štyridsiatim dňom pôstneho obdobia pred Veľkou nocou, kedy sa má upustiť od požívania mäsa. Preto fašiangy oficiálne považovali za sviatok jedla. Jediným a hlavným účelom bolo dosýta sa najesť. Lahodné a sýte šišky, pampúšiky, guľky a fánky rozvoniavali všade. Bolo zvykom sa riadne najesť pred obdobím pôstu a tradovalo sa, že človek bude potom hladný po zvyšok roka. Typické boli aj obchôdzky v maskách, kde mládež získavala jedlo, z ktorého sa potom niečo spoločné urobilo. 
 
Z komôr vtedy zmizlo veľa mäsa, veľa pitia. Ľudia si jednoducho túžili užiť. V tomto období sa odohrávalo veľa akcií a každú nedeľu sa konali tanečné zábavy alebo bály. Na fašiangový pondelok sa konal “mužský bál”, kam smeli len ženatí a vydaté. Ženy v rozpore s vtedajším tradičným životným štýlom poriadali počas fašiangov roztopašné ženské zábavy s množstvom alkoholu, tancami a sánkovačkami. Obyvatelia Slovenska si na bujaré fašiangové zábavy veľmi potrpeli, čo bývalo mnohokrát tŕňom v oku cirkvi. Vtedy však bývali fašiangy o dosť hlučnejšie a odviazanejšie ako dnes. Každý sa snažil užiť si fašiangové zábavy ako najlepšie vedel. Veselili sa bohatí i chudobní, páni aj sluhovia, majstri či tovariši.
 
Fašiangy v Čičmanoch

Fašiangy v Čičmanoch

 
Najmä dedinské tancovačky sa tešili veľkej obľube a všetci sa náramne radovali, keď fašiangy trvali čo najdlhšie. Naopak, krátke obdobie fašiangov bolo postrachom, o čom hovorí i pranostika: „Krátke fašiangy – tuhá zima.“ Mimoriadne natešené boli mladé vydajachtivé devy, pretože časté veselice poskytovali veľa možností nájsť a uloviť si toho „pravého“. Hovorievalo sa, že ak sú fašiangy dlhé, vydajú sa aj škaredé dievky.
 
Mládenci – fašiangovníci poobliekaní do masiek sa v poslednú fašiangovú nedeľu vydávali na obchôdzku z domu do domu. K najstarším maskám patrili muži preoblečení za ženy, prespanky alebo Cigánky. Za odmenu dostávali slaninu, klobásu, vajíčka, koláče a samozrejme aj vypiť, predovšetkým pálenky. K typickému pečivu patrili smažené šišky, pampúšiky a fánky. Vyvrcholenie fašiangových sviatkov bolo vo fašiangový utorok, posledná muzika bola spojená s pochovávaním basy. Pri tomto symbolickom pohrebe miestni občania v prestrojení za farára, organistu a kostolníka uskutočnili obrad, pri ktorom bolo veľa plaču, smiechu a zábavy všetkých prítomných.
 
V mestách vychádzali z tradícií mestských stredovekých a renesančných slávností, ktoré mali svoje korene v starorímskych slávnostiach karnevalov. V čase fašiangov sa tu okrem tanečných zábav a plesov konali rôzne sprievody remeselníckych cechov, súťažné hry alebo prijímanie učňov za tovarišov, teda vlastne zábavy, ktorých hlavnými organizátormi boli tovariši. Tieto zábavy sa konali väčšinou v dome majstra, pretože sa tu vítali noví tovariši, ktorým takto bežne poskytovali krátkodobé ubytovanie. V tomto období sa zvykli stávať z učňov tovariši. Museli však uspieť v rôznych skúškach. Napríklad v Kežmarku bolo typické kúpanie v studenej a potom teplej vode, nosenie na žrdi alebo brvne. Keďže sa zábavy konali u majstrov, žiadna z ich dcér nesmela zostať na ocot. Niekde bolo známe trhanie husí, takzvaná husacia jazda, kde sa účastníci snažili získať strieborné lyžice alebo hodvábne šatky. Cieľom bolo odtrhnúť husi hlavu. Jednotlivé cechy konali sprievody a snažili sa o čo najväčšiu atraktívnosť. Napríklad mlynári behali na chodúľoch, debnári zas krútili nad hlavami obručami.
 
Fašiangy v Žiline

Fašiangy v Žiline

 
Po veselom fašiangovom období nastáva čas pôstu. Zábava išla bokom, človek sa mal zahĺbiť do seba. Fašiangom končil tanec a tancovať sa smelo až zase v máji pri stavaní a váľaní májov a potom až neskoro cez jesenné obdobie. Na Popolcovú stredu na dedinách mládenci obradne ”pochovávali” basu, symbol dedinských tancovačiek. Symbolického, humorného pohrebu sa spravidla zúčastnila celá dedina. Akt pochovania basy symbolizoval, že hudobné nástroje zmĺknu, zábava sa končí, nastáva obdobie pôstu a ľudia sa majú ponoriť viac do seba. V tento deň mali ženy viac dovolené, a aj preto túto stredu nazývali tiež Škaredá. Bol to čas, kedy ľudia už pojedli mäso z koncoročných a januárových zabíjačiek, a ešte neprišiel čas mláďat kôz či barančekov. Preto konzumovali väčšinou kaše, strukoviny, kyslú kapustu, múčne jedlá, pili bylinkové čaje a maximálne jedli ryby, čiže vlastne pôstne jedlá. Organizmus sa tak prečistil a dosť si oddýchol pred blížiacou sa jarou, kedy sa príroda prebúdza do svojho nového životného cyklu.
 
Popolcová streda je pripomienkou ľudskej pominuteľnosti. Názov dňa pochádza zo zvyku páliť palmy či bahniatka z Kvetnej nedele z minulého roka. Takto získaný popol sa používa pri bohoslužbe Popolcovej stredy, kedy sú veriaci poznačení krížikom, popolom na čelo. Popolcovou stredou začína štyridsaťdňový pôst spolu so šiestimi nedeľami, ktoré sa doň nezapočítavajú. V období po popolcovej strede sa už neorganizujú žiadne zábavy a podľa kresťanských tradícií sa má vtedy človek fyzicky aj duševne pripraviť na Veľkú noc spájajúcu sa so vzkriesením Krista.
 

Karneval v Benátkach ?

Benátsky karneval je najslávnejším karnevalom v Európe. V čase svojho konania ním žije celé mesto, ulice sú plné farebných masiek, hudby a veselia. Na karneval sa schádzajú návštevníci z celého sveta. Priebeh karnevalu nie je nikdy vopred známy a jeho organizácie sa zúčastňuje nielen mesto, ale aj súkromní podnikatelia, miestne divadelné a tanečné spolky.
 
Benátsky karneval

Maska na karnevale v Benátkach – 2014

 
Karneval prebieha v zimnom období. Dátum jeho konania je zakaždým iný, pretože začína vždy 10 dní pred Popolcovou stredou a je tak posledným veselím pred veľkonočným pôstom, rovnako ako naše fašiangy. Jedným z najčastejších výkladov vzniku slová karneval je talianske slovo carne (mäso) a vale (preč alebo nadobudnutie sily), teda rozlúčka s mäsitými pokrmami a ďalším hodovaním pred dlhým obdobím pôstu. Traduje sa ale, že pôvod karnevalu pochádza z pohanských sviatkov.
 
Je takmer isté, že Benátčania holdovali noseniu masiek už v 11. storočí. Reje masiek boli veľmi rozpustilé, pôvodne trvali aj niekoľko mesiacov. Mravy počas nich upadali a tak sa proti noseniu masiek mesto začalo brániť rôznymi výnosmi. Bolo zakázané nosiť maškarné kostýmy mimo obdobia karnevalu, vstupovať v ňom do kostolov a kasín. Nosenie masiek bolo využívané na zakrytie rôznych machinácií a priestupkov. Ešte prísnejšie obmedzenia priniesla karnevalu nadvláda rakúskej monarchie po páde Benátskej republiky. Úplný koniec pre karneval znamenalo dobytie mesta Napoleonom v roku 1797. Ten sa bál, že by v jeho priebehu mohli vzniknúť rebélie a tak karneval zakázal. Obnovený bol až v roku 1979 a s ním aj mnoho pôvodných karnevalových tradícií.
 
Benátky karneval - šašo

Karneval v Benátkach – 2014

 
Karneval každý rok otvára “let anjela”, kedy sa vybraný akrobat (dnes často pôvabné dievča) vznáša na oceľových lanách nad námestím sv. Marca. Táto tradícia bola založená už v roku 1548, keď jeden z artistov vyšplhal na strechu zvonice a odtiaľ na dvojitom lane “preletel” až k tribúne dóžacieho paláca. K dnešnej podobe karnevalu patria tiež tradičné predstavenia, ktoré sa konajú v divadlách, ale aj priamo v uliciach mesta. V závere karnevalu je vždy volená najkrajšia maska, na námestí sv. Marka býva veľký ples a ohňostroj. Karneval má každý rok inú tému. 
 
Benátky karneval

Maska na karnevale v Benátkach – 2014

 
Masky sú vyrábané v luxusných dielňach z drahých materiálov, ale je možné ich kúpiť aj v ekonomickej podobe pre turistov. Výrobcovia masiek sa tešia veľkej vážnosti, v minulosti mali dokonca svoj vlastný cech. Niektoré benátske rodiny kostýmy dedia po generácie a sú na ne právom pyšné.
 
Hlavná časť karnevalu sa odohráva na Canal Grande a na námestí sv. Marca, zvláštne magická atmosféra ale prechádza celým mestom. Niet nad blúdenie v krivolakých uličkách medzi spleťou kanálov a mostíkov. Aj tu je možné naraziť na neobyčajne krásne benátske masky, či sa zapojiť do bujarého veselia.
 
Kanál Grande v Benátkach

Kanál Grande v Benátkach

 
 
Želám vám krásne fašiangovo-karnevalové obdobie  ?
 
 
 
 

 Zuzka 🙂